TVORBA VEREJNÝCH PRIESTOROV
PLACEMAKING
Tvorba verejných priestorov nie je len o farbe fasády či peknej lavičke. Každé zásahy majú zmysel len vtedy ak reflektujú potreby obyvateľov a užívateľov. Sú to práve ľudia, ktorí ich robia funkčnými, verejnými a krásnymi.
Existujú metódy, pomocou ktorých môže samospráva zistiť potreby svojich obyvateľov a spolupracovať na plánovaní a tvorbe verejného priestoru a Infraštruktúry. Keď sú ľudia zapojení do tvorby VČAS, POCTIVO a EFEKTÍVNE, rastie ich spokojnosť, napĺňa ich SPOLOČNÉ ÚSILIE a takto vytvorené miesta RADI NAVŠTEVUJÚ a dokonca majú tendenciu sa o ne STARAŤ, čím šetria zdroje a odľahčujú samosprávu.
Spoločné plánovanie a tvorba verejných priestorov sú jedinečnými príležitosťami pre samosprávu, na udržiavanie kontaktu s občanmi, rozširovanie základne miestnych komunít, upevňovanie vzťahov medzi susedmi a priame zapájanie občanov do rozvoja obce . Cieľom je posilňovanie súdržnosti a spolupatričnosti napriek odlišným hodnotám
a potrebám. V procese spoločného plánovania nachádzame spoločné prieniky čím sa zmazávajú bariéry a rozdiely. Takto otvoreným procesom nájdeme riešenia aj na niekedy na pri stole zdanlivo neriešiteľné problémy.
NÁSTROJE PLACEMAKINGU
Dočasné intervencie
Premena priestoru na skúšku predtým ako sa urobí väčšia investícia (taktický urbanizmus)
Mapovanie miesta spolu
s miestnou komunitou
Prepojenie kultúry
a územného plánovania
Ako prebieha plánovanie s verejnosťou?
1.
2.
3.
4.
5.
6.
Príprava procesu, analýza miesta a nastavenie rámcov participácie
Vedenie mesta/ úrad a ďalší aktéri, príp. experti sa dohodnú ako bude proces vyzerať. O tomto to je, vymedzenie územia, aký máme rozpočet, časový limit. Mapové podklady. Jedna vec pracovať s ľuďmi. Druhá vec je zmapovať, naštudovať si miesto (ako často je využívané, v ktorej časti dňa, kým, majetkové vzťahy,...)
Mapovanie zainteresovaných skupín a aktérov
Ideálna príležitosť osloviť ľudí pre spoluprácu. Identifikujme skupiny – kto je potenciálnym užívateľom miesta a pozrieť sa na to, že aké skupiny obyvateľov môžeme osloviť, či sú už nejako organizovaní. V prípade, že existujú už nejaké spolky a skupiny, podnikateľov, inštitúcie, odborníkov, ktorí napr. Poznajú históriu. Kto sú tí ľudia, ktorých chceme zapojiť. Keď následne budeme organizovať aktivity, títo ľudia dajú vedieť ďalším aktérom, ľuďom pre ktorých je priestor zaujímavý, svojim priateľom. V tejto fáze realizujeme kvalitatívne metódy zisťovania potrieb (hĺbkové rozhovory, ...).
Informovanie ľudí
Vytypovať rozmanité komunikačné prostriedky a kanály, ktorými chceme osloviť skupiny. Aby vedeli, že majú príležitosť sa vyjadriť. V tejto fáze realizujeme kvantitatívne metódy (napr. dotazník), ktorými si môžeme preveriť relevantnosť predpokladaných potrieb.
Vyhodnotenie zistení
Už sme nazbierali podklady. Sumarizujeme a vyhodnocujeme zistenia.
Overovanie zistení
Máme výsledky – je dôležité ich odprezentovať. Zverejníme zistenia, aby ľudia videli aké informácie sme zistili a to čo zostalo sporné, nejasné si doplníme/ overíme.
Koniec procesu a začiatok premeny/ obnovy verejného priestoru
Záverečná prezentácia finálneho riešenia. Realizácia. Oslava a after party. Máme správu a podklady, na základe ktorých môžete spracovať zadanie pre architekta.
Áno, participatívne plánovanie potrebuje ľudské zdroje, financie, dokonca aj chuť sa niečo naučiť, možno si aj prizvať odborníkov.
Ak nám záleží na tom, aby komunita bola spravovaná otvorene – spravodlivo – demokraticky, práve participatívne procesy sú toho neoddeliteľnou súčasťou. Sú nástrojom na zistenie verejného záujmu. Mandát, ktorý ste získali neznamená mať patent na rozum, ani 4-ročný beh osamelého bežca. Zastupiteľská demokracia cíti potrebu poznať verejný záujem a prizvať ľudí do plánovania.