Darovať dobre, srdcom a nezištne

0949 428 239

Dobro nepozná hraníc

Vianočné obdobie patrí k tým najkrajším. Dejú sa zázraky… cez dobrých ľudí.

Nápad sa zrodil v hlave aktívnej Dobronošky. Maminy 5 detí, Miladky. To je ona:

Prirodzenému konaniu dobra učí nielen svoje deti. Cez miestnu farnosť, riaditeľa školy i učiteľov vo Svätom Jure vyzvala všetky deti, aby sa po vzore Svätého Martina zapojili do pomoci tým, ktorí to potrebujú. Každá trieda dostala príbeh rodin na našom portáli a aj zoznam vecí, hlavne potravín a drogérie, ktoré im pomôžu k štedrejším Vianociam a rodinu výrazne odbremenia. Deti pripojili aj osobné priania:

K iniciatíve sa pripojila aj škola v Alžbetinom dvore. Za pár dní sa celkovo vyzbieralo až 1600kg! Zostalo to všetko už „len“ pobaliť do krabíc a rozdistribuovať po celom Slovensku. Vyšlo to na 54 veľkých krabíc. Našťastie zafungoval princíp, že dobro sa násobí. Brigádovať prišli večer na faru celé rodiny, krabice sa rýchlo naplnili. Zrazu sa našiel i taký, ktorý mal cestu do Kežmarku, známeho z Nitry pendlujúceho na tento trase s prázdnym kufrom… K nemu sa pridal ochotný dobrodinec, ktorý si zobral voľno v práci, naplnil auto krabicami, čo to dalo, zobral adres a vyrazil na dobronošskú jazdu. 24 rodín v ťažej životnej situácii sa tak mohlo tešiť z veľkej pomoci, ktorá im dorazila v správnom čase.

Každá rodinka poslala poďakovanie, ktoré si deti našli na nástenke:

 

„Voláme sa Roháčovci a chceli by sme sa poďakovať detičkám zo Základnej školy vo Svätom Jure za ich predvianočné prekvapenie. Volám sa Mária, som mamička 4 detičiek. Máme doma samé baby, najstaršia Miška má 12 rokov, potom Marcelka má 10 a ešte máme dvojičky Mirku a Marianku. Najmladšia Marianka má Downov syndróm. My tomu tak hovoríme, že bola hladná, tak spapala jeden chromozóm navyše . Je výnimočná. Dvojčatá majú bezlaktózovú diétu, takže sme sa museli vzdať mnohých vecí v strave. Takže vlastne všetko varíme dvojmo. Keď nám prišli krabice od detí, nevedela som, čo mám čakať. Nikdy sme pomoc nedostali, ale keď som ich otvorila, rozplakala som sa.Viete, pre nás je to veľká pomoc, hlavne pred sviatkami.My si musíme všetko piecť doma, u nás sa nedajú kúpiť bezlaktózové koláče, všetko sa robí domáce. Keď si predstavím, že to pre nás urobili detičky, znie to až neuveriteľne. Priznám sa, najstaršie mali najväčšiu radosť zo sladkostí a kozmetiky, dvojčatá zase najviac potešilo vianočné svetielko do okna, ktoré sme museli ihneď aj zavesiť a mňa potraviny. Neviem, ako sa vám všetkým poďakovať za toľkú pomoc. Ďakujeme detičkám zo Základnej školy vo Svätom Jure aj ochotným dobrovoľníkom, ktorí to pobalili aj doviezli až k nám domov. Ďakujeme, že ste boli ochotní pomôcť našej rodinke a prejeme Vám veselé vianoce.      S pozdravom rodinka Roháčová.“

 

„Milí žiaci triedy 8 A,  dovoľujem si Vám v mojom aj synovom mene poďakovať za to, že ste si vybrali práve ten náš príbeh a rozhodli sa nám pomôcť. V dnešnej dobe je vzácne,ak mladí ľudia majú empatiu s telesne postihnutými a staršími ľuďmi. Vy ste však dôkazom toho, že to nie je o dobe, v ktorej žijeme, ale je to o charakteroch každého jednotlivca. Vy ste záruka toho, že nádej, dobro a láska má stále miesto na tejto zemi. Prajeme Vám obaja všetko dobré, nech sa Vám darí a nech máte dobrých učiteľov, pochopenie a lásku v rodine. S úctou a vďakou Anna Tomšíková z Liptovského Mikuláša.“

 

Každá trieda dostala aj ďakovný list: